Rýchle zhrnutie: Povedomie o duševnom zdraví na pracovisku sa síce v poslednom období zvýšilo, no stále je to ďaleko od toho, ako by to malo vyzerať. Výskumy ukazujú, že takmer 60 percent zamestnancov nikdy nehovorilo o svojich problémoch, ktoré súvisia s duševným zdravím. V článku preto nájdete tipy na zlepšenie produktivity v práci a zmiernenie stresu.
Mnoho zamestnancov odpovedá automaticky dobre na otázku, ako sa dnes cítia. Duševné zdravie je pritom základom toho fyzického. Štatistiky OECD 1 ukazujú, že viac než 84 miliónov obyvateľov krajín Európskej únie trpí nejakou formou duševného ochorenia.
Medzi tie najčastejšie problémy s psychickým zdravím uvádzajú obyvatelia Európskej únie úzkosť (25 miliónov ľudí) a depresiu (21 miliónov). Spôsobuje to následne zníženú produktivitu, nárast absencie až dlhodobú neschopnosť. Všetko toto sa môže diať, pokiaľ je zanedbaná prevencia.
Väčšiu časť pracovnej sily v globálnom trhu aktuálne tvorí generácia mileniálov (ľudia narodení v rokoch 1980 – 1995, tzv. Generácia Y, pozn. autorky). Táto generácia vníma stav psychického zdravia o niečo citlivejšie, preto je pre nich dôležité, aby zamestnávateľ podporoval vyvážený pracovný a súkromný život.
Medzi prvými znakmi nepohody v psychickom zdraví v súvislosti s plnením pracovných záležitostí prichádza na scénu stres, ktorý každý zvládame inak. Zamestnávateľ má možnosť ovplyvniť priestor na prácu, zloženie tímu, nároky na výkon a tiež dĺžku pracovného času.
Veľkým výkričníkom je aj stav vyhorenia, ktorý v práci nastáva vtedy, keď je zamestnanec pre niečo zapálený. Postihuje najmä tých vysoko motivovaných a jeho dôsledok je strata viery v to, že dokážu naplniť pracovné očakávania a ciele, ktoré boli stanovené. Stres je práve jeden zo spúšťačov vyhorenia, ktoré môže prísť aj vtedy, ak ste vynaložili všetko úsilie.
Niektoré krajiny Európskej únie, napríklad Lotyšsko a Taliansko, zaradili syndróm vyhorenia medzi choroby z povolania, tým pádom sú hradené sociálnou poisťovňou. Medzi jeho bežné prejavy patrí negativizmus, nechuť do jedla, zmena spánkového režimu, strata motivácie, nadšenia a aj zvýšená únava.
Atmosféra v práci priamo ovplyvňuje psychiku
Začína sa vždy od toho najhlavnejšieho – od šéfa. Pokiaľ sa úlohy kopia a firma nemá žiadnu stratégiu alebo spätnú väzbu – váš šéf nie je zrejme líder. Atmosféra v práci sa dokáže rýchlo zmeniť, ak šéf prejaví náznaky empatie voči svojim zamestnancom, prinesie viac pohody a ustúpi od prípadnej agresie či nezmyselných úloh.
Vzťahy na pracovisku medzi kolegami ovplyvňujú do určitej miery výkon zamestnancov, preto je vhodné, aby sa vzťahy utužili aj mimo pracoviska – na rôznych teambuildingoch –, prípadne je vytvorená miestnosť, kde by sa zamestnanci mohli prísť porozprávať a na chvíľu vypnúť od pracovných úloh či sa viac spoznať. Výsmech a šikana nesmie mať na pracovisku priestor.
Veľkou motiváciou v aktuálnej dobe je aj platové ohodnotenie, ktoré si zamestnanci veľakrát porovnávajú medzi sebou, čo vie vytvoriť rivalitu, zlé vzťahy, pocity sklamania a tiež závisť.
Dôležitou súčasťou pracovnej pohody je aj prostredie, v ktorom sa nachádzate. Kancelársky priestor by mal byť dostatočne presvetlený, mal by mať prípadne aj nejaké rastlinky a tiež by mala byť k dispozícii miestnosť, ktorá je bez akýchkoľvek rušivých vplyvov – v prípade, že zamestnanec potrebuje pokoj a ticho počas riešenia úloh.
Tipy na zlepšenie produktivity práce
To najpodstatnejšie je spraviť si pauzu medzi jednotlivými úlohami. Skok z jednej úlohy na druhú môže spôsobiť stres, zníženú produktivitu či priblížiť vyhorenie. Skúste ich zaplniť nejakou inou aktivitou – prejdite sa, spravte si čaj, kávu, dobré jedlo, spravte si poriadok na pracovnom stole alebo v kancelárii. Čím „primitívnejšiu“ aktivitu zvolíte, tým viac váš mozog vypne.
Naučte sa správne dýchať. Dychové cvičenia prinášajú mnoho výhod. Ak sa cítime šťastní, naše dýchanie sa zmení – spomalí sa a prehĺbi. Pokiaľ prežívame strach alebo stres – naše dýchanie je o čosi rýchlejšie a plytšie. Takéto cvičenia priamo ovplyvňujú emocionálny stav. Jednou z nich je aj škatuľové dýchanie. Využívané je najmä v stresujúcich zamestnaniach.
Ako na to? Škatuľové dýchanie upokojuje telo a myseľ vo veľmi stresujúcich situáciách. Nadýchnite sa nosom na štyri doby. Zadržte dych na štyri doby. Pomaly ústami na štyri doby vydychujte a úplne vyprázdnite pľúca. Štyri doby počkajte, znova nadýchnite a celý proces opakujte.
Duševnú pohodu ovplyvňuje aj fyzická aktivita. Je dokázané, že môžu zmierniť aj symptómy niektorých psychických stavov, ako sú napríklad depresia a úzkosť. Pokiaľ ste na sebe spozorovali tieto dve „kamarátky“, ktoré mnohokrát idú ruka v ruke, mali by ste skúsiť intenzívne silové cvičenie – t. j. cviky s váhou. Silové tréningy sú vhodné aj pre ľudí s PTSD (posttraumatická stresová porucha sa vyskytuje u človeka po traumatickej udalosti, pri ktorej zažil extrémny strach, šok, pocit bezmocnosti alebo hrôzu, pozn. autorky), ktorí majú problém so sústredenosťou v práci. Pre tých, ktorí majú sklony k ADHD (Attention Deficit Hyperactive Disorder označuje klinický syndróm, pre ktorý sú charakteristické poruchy správania, narušenie koncentrácie a pozornosti, porucha kontroly impulzov, kolísanie nálad, extrémny nepokoj či hyperaktivita, pozn. autorky), je najvhodnejším vypnutím kardio cvičenie, ktoré zvyšuje výkonnosť.
Kombináciu silových cvikov a dychových cvičení ponúka joga. Pomáha totiž kultivovať všímavosť voči sebe samému, stimulovať sympatický nervový systém, a tým eliminovať stres.
Udržať si level zodpovednosti a inšpirácie v pracovných úlohách a takisto aj v pozitívnom myslení je náročné. Oddýchnite si a načerpajte energiu do ďalších taskov pri odľahčenom rozhovore s kolegom alebo kolegyňou.
Začnite si škrtať úlohy. Niekedy jednoducho potrebujeme veci dotiahnuť do konca. Napíšte si aj tie najdrobnejšie veci na zoznam a postupne si ich počas dňa škrtajte. Dokončenie aj tých najmenších vecí a ich následné škrtanie dodáva pocit úľavy a úspechu. A to môže byť presne ten druh duševného zdravia, ktorý potrebujete.
Nastavte si limity. Do limitov môžete nastaviť napríklad: „žiadna práca po 19:00“ alebo „žiadna práca cez víkendy“. Patrí tam tiež obmedzenie používania sociálnych sietí. Aj to môže spôsobiť nepohodu v práci.
Medzi ďalšie možnosti v starostlivosti o vaše duševné zdravie patria farby vášho oblečenia. Zmena farieb alebo aj nakúpenie nových vecí do šatníka dokážu ovplyvniť náladu v práci.
Pripomeňte si, prečo ste začali. Nájdite si čas na opätovné spojenie s tým, že ste si vybrali prácu, ktorá vás predovšetkým baví a pripomeňte si veci, ktoré sú pre vás najdôležitejšie. Aj to je cesta, ako získať späť svoje nadšenie pre to, čo robíte.
Pokiaľ ste skúšali všetky možné rady a motivácia v práci je stále na bode mrazu a neustále sa topíte v zlej nálade či až v depresiách, je načase vyhľadať odbornú pomoc. Problémy duševného zdravia by sa mali posudzovať rovnako ako fyzické choroby. Terapia môže byť prospešná pri porozumení duševným chorobám, ako aj pri hľadaní nových spôsobov, ako pristupovať k situáciám, ktoré vás môžu vo vašom živote trápiť.
Na to, ako sa motivujú do jednotlivých úloh, sme sa opýtali aj našich kolegov v Bluewebe. Medzi spôsobmi, ako naštartovať ich produktivitu, sa najčastejšie objavovala fyzická aktivita ako beh a silové tréningy, odľahčená komunikácia s kolegami, power naps, dovolenka a cestovanie, turistika a taktiež vypnutie hlavy pri niečom primitívnom, ale zároveň užitočnom – tam CEO Bluewebu zaradil domáce práce. :)
V závere je potrebné si zapamätať: Len keď ste fyzicky aj duševne zdraví, viete v práci podať ten najlepší výkon. Udržať sa v dobrej kondícii si však vyžaduje každodenné úsilie, ale nie je to žiadna jadrová fyzika. Podľa toho upravte svoju rutinu a vybudujte si dobré návyky.
Zdroje:
https://www.euractiv.com/section/economy-jobs/news/mental-health-issues-cost-eu-countries-more-than-e600-billion/
https://hbr.org/2019/10/research-people-want-their-employers-to-talk-about-mental-health
https://www.eurofound.europa.eu/sites/default/files/ef_publication/field_ef_document/ef18047en.pdf
Dolobáč, M., Seilerová, M.: Starostlivosť o zdravie zamestnancov, s. 12, Košice 2018.
